V roku 1703 knieža František II. Rákóczi obdaril vínom z úrody viniča na jeho statku francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. (Veľký maďarský lexikón). Vtedy sa dostalo tokajské víno na dvor do Versailles a kráľ Slnko svoj úžas vyjadril týmito slovami: „Víno kráľov je kráľom vín.” Takto sa vydalo tokajské víno na svoju dobyvateľskú cestu celou Európou a stalo sa obľúbeným mokom cára Petra Veľkého, cárovnej Kataríny, Fridricha II., Voltairea,  Goetheho, Schuberta a mnohých ďalších. Vinárska oblasť je od roku 1737 chránenou, vedy bola na základe tajného cisárskeho nariadenia prehlásená za uzavretú vinársku oblasť. V roku 1772 sa zrodil systém zaraďovania honov, ktorý bol tak isto prvým na svete. Kvôli neporušenému prežitiu po celé tisícročie sa formujúcich vinárskych tradícií v pôvodnej forme a kvôli tisícročnej jednote tejto vinárskej oblasti, bola vinárska oblasť Tokaj-hegyalja v roku 2002 komisiou pre svetové dedičstvo UNESCO zaradená, ako kultúrna krajina, na zoznam svetového dedičstva. Jedným z najdôležitejších miest tejto historickej vinárskej oblasti je niekdajšie pompézne poľnohospodárske mesto, Tállya.

Pri obchodnej a soľnej ceste vedúcej na trase Tokaj--Košice—Tarnów, sa vedľa historickej vínnej cesty začali vytvárať hranice osady ležiacej v údolí potoka Szerencs už v stredoveku. Jej rozloha sa v závislosti na výsledkoch sporov o hranice a vlastníckych pomerov k pastvinám pohybovala medzi 6000-6600 katastrálnych jutier. Svoju slávu vďačí Tállya rozkvetu vínnej kultúry Hegyalje v XVI--XVIII. storočí. Tradície obrábania viníc však siahajú do ešte dávnejšej minulosti, pretože sa z historických zdrojov dozvedáme, že miestny obyvatelia už v roku 1275 boli povinní odvádzať biskupovi desiatkové víno. V XVI. storočí sa Tállya z dôvodu uzavretia manželského zväzku dostala do vlastníctva Žigmunda Rákócziho. Vtedy mu už patril aj Szerencs, odkiaľ prepravoval veľké množstvá vína do Poľska – ročne až 500-600 sudov. Okolo roku 1650 pre Zuzanu Lórántffy postavili zo sutín niekdajšieho hradu hospodársku budovu, kostoly a samotné mesto obohnali hradbami.

Mesto Tállya sa v XVII. storočí pekne rozrastalo. Rozkvet vinohradníckej a vínnej kultúry bol sprevádzaný pravidelnými obmenami obyvateľstva, špecifickým miešaním rôznych ľudových skupín, zmenami niekdajších vlastníkov statkov, s následkami externého (cudzieho) vlastníctva. Spomedzi „cudzích“ vlastnili v Tállyi statky v peknom počte šľachtici zo susedných poľnohospodárskych miest Hegyalje, avšak väčšina z nich boli zámožní mešťania z Hornej zeme, z Bardejova, z Prešova a z Košíc. V tomto období sa v radoch obyvateľstva začala šíriť zvláštna zmes šľachtického a zmešťanšteného vedomia. Tállya mala titul poľnohospodárskeho mesta, rada a recenzenti obce titulovali obyvateľov za  „sedliakov“ avšak pri vybavovaní vnútorných záležitostí sa predsa len riadili meštianskym duchom. Z pohľadu na spoločenskú štruktúru a prehĺbenie spoločenských vrstiev obyvateľstva sú prezrádzajúce údaje zaznamenané v matrikách: pravidelne sa v nich uvádzajú výrazy ako urodzený, ctihodný a pod., z ktorých je zrejmá príslušnosť k vyššej spoločenskej vrstve. „Páni v Maďarsku sú šľachtici” ich zvyky sa udomácnili v ich životnom štýle, vo vybavovaní vlastných záležitostí.

Na dnes už trochu schátralých, ale pomaly rekonštruovaných budovách dodnes môžeme pozorovať pompéznosť kultúry a blahobytu niekdajšieho, architektonicky jednotného mesta. Dokonca aj sedliacke domy boli postavené z kameňa a zastrešené boli škridlami. Popri stavebných pamiatkach stojí za spomenutie aj historické a kultúrne dedičstvo: pôsobilo tu niekoľko známych kazateľov, medzi inými aj Gáspár Károli; mnoho rodín z radov strednej a vyššej šľachty bolo spojených s týmto mestom; 21. septembra 1802 bol v miestnom evanjelickom kostole pokrstený Lajos Kossuth a na tunajšom katolíckom cintoríne je pochovaný János Lavotta, otec maďarskej verbunkovej hudby.

Vinohradnícka obec disponujúca mimoriadne bohatým stavebným a kultúrnym dedičstvom je dnes skanzenom vínnej kultúry, je súčasťou svetového dedičstva a evidovaná je ako geometrický stred Európy. Jej kostoly, kaštiele, kúrie, dvorové domy a pivnice pozývajú a očakávajú turistov, ktorí sem zavítajú.